Masáže z pohľadu histórie

Slovo masáž pochádza z francúzskeho slova „massage“,  a to pravdepodobne z arabského „masa" dotknúť sa, ohmatať, manipulovať alebo z latinského „massa " masa, cesto. Starší význam tohto slova môže byť ešte z hebrejčiny „me-sakj " pomazanie olejom.

Masáž je považovaná za jednu z najstarších spôsobov terapie.  Najstaršie nájdené zmienky o masáži sú z roku cca 5000 pr.n.l. z Egypta, našli sa na Erbesovom papyruse. Medzi prvými, ktorí popísali liečivé účinky masáže boli Číňania okolo roku 3000 pr.n.l. Všeobecne vo východných kultúrach bola masáž tela vykonávaná od dávnych čias ako súčasť ich životného štýlu a je tomu tak dodnes. Napr.: v Indii je masáž súčasťou dennej osobnej hygieny obyčajných ľudí. Grécki lekári používali masáž ako hlavnú metódu liečby proti bolesti. Hipokrates učil, že „lekári majú byť vzdelaní v mnohých odboroch, ale najmä v umení trenia, lebo trenie spevní kĺb, ktorý je príliš voľný a uvoľní ten, ktorý je príliš tuhý“.  Rimania sa naučili umeniu masáže od Grékov. Najväčšiu zásluhu o rozvoj masáže mal v tomto období Galenos, slávny rímsky lekár, hlavný lekár školy gladiátorov. Ten zaviedol masáž ako súčasť tréningovej prípravy gladiátorov. V starovekom Grécku a Ríme neboli masáže chápané iba ako liečebná metóda, ale pre ich relaxačné účinky aj ako „celkové uchovávanie tela a mysle“. V stredoveku pod veľkým vplyvom kresťanstva nastal úpadok v starostlivosti o telo a masáž používali len Arabi a Turci. O novodobý rozvoj masáže sa zaslúžil švéd Peer Henrik Ling, ktorý v roku 1813 v Štokholme založil prvú masérsku školu a zaradil masáž do telovýchovnej sústavy.